(Nie úplne) tradičnej spisovateľky
Bola tma, keď sa prebrala v cele. Za oknami lialo. Vo vnútri bolo na zadusenie vlhko. Celá stena bola obrastená plesňou, na zemi sa tiahla súvislá vrstva machu. Toto nebolo väzenie, ale prípravovňa na tuberkulózu. Pritiahla si k sebe nohy snažiac sa…
Plná zúfalstva zastala. Ktorým smerom sa vydať? Kde nájsť aspoň zopár ušľachtilých? Nemôže si však dovoliť strácať čas státím na mieste. Zastavovala každého, kto sa aspoň trochu správal ako človek a nie ako stroj. Pri niektorých už po pár vetách…
„To je príliš málo.“ „Ak budeš veriť, aj toľko času ti postačí.“ „Len cesta späť mi potrvá prinajmenšom deň!“ „Zatvor oči.“ Vesna poslúchla a razom pocítila prudký vietor. Odrazu nič nevážila. Planula vzduchom ako vták. Z príjemného povznesenia ju vyrušilo…
Muž kráčal po vysokom kopci na vrchol hory. Hoci mala Vesna pocit, že cesta im musela trvať aspoň deň, hodinky ukazovali len o hodinu viac. Z vrcholku bol prekrásny výhľad na celé okolie. Ako na dlani videla celé dediny, lesy, lúky,…
Spočiatku sa zdráhala ísť vytýčeným smerom. Skľúčil ju strach. Čo ak má šaman predsa pravdu a hora zabíja? Čo ak pribúdajúce šialenstvá, ktoré sa začali objavovať už aj v ich dedine, súvisia s týmto miestom? Ten pocit. Ten pocit! Znova raz jej napovedal,…
Po celodennej rutine, ktorú po škole predstavovala starostlivosť o hospodárstvo, sa zatvorila vo svojej izbe. Ľahla si na posteľ rozhodnutá meditovať. Zatvorila oči a zhlboka dýchala. Odrazu jej silný vietor roztvoril okno. V momente pred ním stála dívajúc sa do záhrady.…
Skupina zmĺkla. Strach im zviazal nielen ruky a nohy, ale aj jazyky. Vesna sa dívala na svoje dlane. Bála sa pohľadov svojich rovesníkov. Ich hystériu nezdieľala. Horský les v nej nevyvolával žiadne emócie. Bolo to miesto ako každé iné. „Ako sa dá…
Predchádzajúci diel tu „Tento výraz poznám,“ zahlásila matka nesúc kôš so zeleninou, „choď už za šamanom. Ten zistí, čo ťa straší.“ „So svojimi problémami si poradím aj sama.“ „To tvrdia aj samovrahovia.“ Vesna prevrátila oči. Nikdy nepochopila taký prehnaný záujem…
„Nikdy nechoď do Horských lesov. Nikdy. Žijú tam duchovia...“ Rajský výjav. Široko-ďaleko vidno len nekončiace zelené pole posiate lúčnymi kvetmi. Až kdesi v diaľke sa vynára statná hora zahalená do hmly. Z kvetu na kvet prelietajú farebné motýle, občas vidno skákajúcu…